Delius

Co v pořadu nezaznělo

Co Vás vedlo k rozhodnutí začít podnikat?

Vždy som túžil mať niečo svoje. Ako dieťa som sníval, že by som mal nejaký svoj penzión alebo reštauráciu. Bavili ma vždy služby zákazníkom, komunikovať s ľudmi, vymýšlať nové veci. Po tom, čo som sa s manželkou prisťahoval do Prahy, tak sme mali možnosť viac sa pohybovať v gastronómií. Začal som si písať foodblog, cez ktorý som sa dostal hlbšie do gastronómie. Manželkin dedo robieval domáce zabíjačky a výrobky, ktoré už mali svoju tradíciu. Ako správny foodbloger som o tom dosť písal, ľudia chceli ochutnať, tak som pár vzoriek vypustil von, prvý veľký úspěch sme mali na Apetit pikniku v roku 2012, ako amatéri. To bol bod, kedy sme sa rozhodli rozbehnúť výrobu oficiálne a naplno.

Jak jste začal podnikat?

Veľa som o tom na začiatku nepremýšľal, nerobil som si biznis plány ani veľké prepočty. U mňa to bolo hlavne o nadšení vytvoriť výrobky, ktoré budú ľudom chutiť. Ako som spomínal, jedlo ma vždy bavilo a tu som sa mohol naplno realizovať. Podnikanie som začínal popri práci, tak som mal stále nejaké finančné zabezpečenie, mohol som pracovať s čistou hlavou a zhmotnovať predstavy. Spätná väzba od zákazníkov bola veľmi dobrá a to ma hnalo ďalej. Samozrejme prišlo obdobie, kedy som musel pozerať na to, aby celé podnikanie dávalo zmysel a fungovalo. Nie som vyučený potravinár, takže sa musím veľa učiť za pochodu, ale je to aj výhoda v tom, že podnikám svojím pohľadom, nie tak, ako by sa to malo robiť, alebo jako sú zabehnuté postupy.

Jaká je historie vaší firmy? Jaké byly nejdůležitější okamžiky v historii Vaší firmy?

Veľkým podnetom bol práve spomínaný Apetit Piknik, kedy ľudia vo veľkom išli po našich výrobkoch. Záujem bol veľký, videl som dieru na trhu v tej dobe a tak sme sa pustili do práce. Zobrali sme dodovú narážku na klobásy (slúžila ako plnička), kúpili sme autokláv, väčší mlynček a prenajali priestory vyhovujúce k výrobe mäsových výrobkov. Štart bol v celku rýchly a všetko sme budovali za pochodu. Výhodou bolo, že som mal na začiatku blog a ľudia vedeli o nás. Vlastne vyčkávali, kedy si budú môcť kúpiť už oficiálne výrobky.

Jaká jsou specifika podnikání ve Vašem oboru?

Jednoznačne dôvera zákazníka. Nesklamať ho a dodržať stále rovnakú kvalitu, ak nie ešte lepšiu ako na začiatku. Výroba potravín je legislatívne náročná, musíme dodržiavať striktné požadavky Veterinárnej správy, hygieny, správneho značenia. Je potrebné sledovať trendy v stravovaní a byť stále v pohybe. Stály vývoj a hľadanie efektívneho fungovania. Stále sa učíme, otvárame si obzory, premýšľame nad novými výrobkami, budujeme povedomie o našej značke.

Co je na Vašem podnikání nejtěžší?

Myslím, že každé podnikanie má svoje špecifiká a je tam veľa faktorov, ktoré vám podnikanie môže ztrpčiť. Neviem presne špecifikovať, čo je ťažké. Myslím, že v podnikaní je potrebné byť obrnený a silný, mať trochu nadhľad nad vecami a hlavne byť shopný rýchlo reagovať v prípade komplikácií. Pre mňa je veľkou školou práca s ľudmi. Na začiatku som si věci robil sám, presne podľa seba. Posunúť zodpovednosť na druhých, dokázať im odovzdať moju predstavu a môj obraz, ako majú veci fungovať a vo výsledku ako zákazník má naše výrobky brať.

Jak nyní vidíte budoucnost své firmy?

Aktuálne sme zakúpili nové priestory, ktoré budeme upravovať, aby sme mohli rozšíriť portfólio aj o zeleninové konzervované výrobky, zverinové výrobky. Stále sa chceme venovať hlavne konzervovaným potravinám. Perspektívne vidíme potenciál v outsourcingu našich služieb privátnym klientom a private labelingu.

Co považujete za svůj největší podnikatelský úspěch a z čeho jste se naopak ponaučil?

Pre nás je úspěch to, že sa stále držíme na trhu a že sa postupne o našich výrobkoch viac dozvedajú. Postupne rastieme, prispôsobujeme výrobu do prefesionálnejšieho fungovania. Sme veľmi vďační za dôveru, ktorú máme zo strany zákazníkov. V minulosti naše výrobky, resp. naša játrová paštika, originál výrobok nášho deda, získali ocenenie Regionální potravina Ústeckého kraje 2016 a v roku 2020 ocenenie Greate Taste. S výrobkami sme mali možnosť byť na medzinárodných veletrhoch Sial v Paríži, rovnako aj v Berlíne. Sme radi, že môžeme budovať povedomie o kvalitných potravinách z ČR. Ponaučenie? Klasické dôveruj, ale preveruj a dvakrát meraj, raz rež.

Musel jste podnikání něco obětovat?

Jednoznačne je to čas. Veľakrát som uprednostnil prácu před rodinou, často sa mi prispôsobovali, obetovali čas strávený so mnou. Postupne to prinieslo ovocie v stabilizácií firmy a dnes sa snažím rodine vrátiť ten čas, ktorý sme spolu nemali. Viem, že času, kterého venujem práci je veľa, rád věci robím naplno, ale v posledním čase si uvedomujem, že musím vedieť aj vypnúť, byť pre rodinu a vlastne sa potom tešiť zase do práce na nové veci, nové výzvy, spolupráce.

Čím se při své práci řídíte?

Vnútorný inštikt, pocity a odhodlanie. V biznise sú určite veľmi důležité čísla, nechcem ich podcenovať, ani nemôžem. No ak by som sa mal riadiť len nimi, tak dnes by sme už nemuseli existovať. Veľakrát som musel v krátkom čase spraviť důležité rozhodnutia, nebol čas sa opierať o analýzy. V tých chvíľach ma zachránilo to, jako som veci vnímal, ako to mám u seba nastavené. Jednoducho inštinkt. Rovnako je pre mňa veľmi důležité mať dobré vzťahy nie len s klientami, ale aj dodávateľmi a partnermi. Zakladám si na ľudskom prístupe.

Co z aktivit spjatých s Vaším podnikáním Vás baví nejvíce?

Vymýšlanie nových receptúr, hľadanie technologických riešení, ako výrobu zefektívniť, neustále vylepšovanie. Rovnako sa rád zapájam aj do kreatívnych činností – obalové riešenia, marketingová komunikácia. Sme malá firma a tak sa môžem realizovať / spolupracovať na viacerých pozíciach s ľudmi, ktorí sa v daných oblastiach orientujú.

Váš příběh bude možná pro někoho natolik inspirativní, že se sám pustí do podnikání. Jaké rady byste dal člověku, který se chystá začít podnikat?

Mne veľmi pomohlo v začiatku to, že som sa pustil jednoducho do práce. Mal som základnú predstavu. Ako som spomínal, nie som veľký plánovač, analytik. Veľa vecí sa mi podarilo zdarne urobiť, ale mal som aj veľa nezdarov. Učil som sa cestou. Vlastne stále sa aj učím. Denne, z rôznych pohľadov. Proste nebáť sa do vecí pustiť, ak príde nezdar, tak sa otriasť, ponaučit sa, hľadať iné cesty. Chce to hlavne odhodlanie, niekedy si dať odstup, dopriať si nadhľad. Hlavne sa nezastaviť. Znie to ako cliché, ale skutočne to tak funguje.
A uznávam, že aj sadnúť si niekedy, usporiadať si myšlienky a plánovať ďalšie kroky. To sa učím tiež v posledním období. Firma je na mne závislá, naši zamestnanci potrebujú tiež pocit istoty a tak musím strategicky premýšlať, jako zabezpečiť stály chod, čo nové robiť, jako zlepšiť naše fungovanie. Podnikanie člověka formuje, mení aj jeho osobnosť. Uvedomujete si postupne slabé stránky, snažíte sa o nápravu, prípadne k sebe hľadáte schopnějších ľudí, ako ste vy sám.